Od apokalypsy nazvanej Černobyľ uplynulo už 35 rokov

Kyjev 26. apríla (TASR) - Atómová elektráreň v Černobyli sa stala synonymom najväčšej havárie v oblasti jadrovej energetiky. Pred 35 rokmi v nej došlo k tragédii, akú ľudstvo dovtedy ani nepoznalo, ani nezažilo.

Výbuch nastal vo štvrtom bloku elektrárne, ktorá sa nachádza neďaleko hraníc s Bieloruskom, iba 120 kilometrov od hlavného mesta Ukrajiny - Kyjeva. Elektráreň patrila v tom čase medzi najväčšie na svete, pričom slúžila ako súčasť strategického vojenského programu pre sovietsku armádu. V pondelok 26. apríla uplynie od tragickej havárii v Černobyli 35 rokov.

Výstavba Černobyľskej atómovej elektrárne V. I. Lenina sa začala v roku 1970 približne 20 kilometrov od mesta Černobyľ a 16 kilometrov od ukrajinsko-bieloruských hraníc. Prvý reaktor bol spustený 27. septembra 1977 a posledný, štvrtý dokončili v roku 1983. Súčasne so stavbou atómovej elektrárne vyrástlo pre jej pracovníkov a ich rodiny mesto Pripiať. Malo sa stať modelovým mestom energetikov, avšak po havárii sa stalo miestom duchov.

K tragickému okamihu došlo v sobotu 26. apríla 1986 krátko po polnoci, o 1.23 h miestneho času vo štvrtom reaktore černobyľskej elektrárne. Odohral sa necelých 60 sekúnd po spustení záťažovej skúšky.

Bezprostredne pri katastrofe zahynulo 31 pracovníkov elektrárne a hasičov, väčšinou na akútnu chorobu z ožiarenia. Tisíce ďalších ľudí však podľahli neskôr chorobám súvisiacim s radiáciou.

Černobyľskú haváriu spôsobila celá séria zlyhaní viacerých faktorov od zlého návrhu reaktora, cez zatajovanie mnohých informácií o chybách a technických rysoch reaktorov až po chyby operátorov, ktorí porušili procedúry potrebné na zaistenie bezpečného chodu elektrárne.

Rozsah tragédie však ešte viac zhoršila nekompetentnosť miestneho vedenia a nedostatok príslušného vybavenia. Tak napríklad krátko po havárii začali požiarnici hasiť oheň, mysliac si, že horí strecha 4. bloku elektrárne. Nikto im nepovedal, že sutiny a dym sú nebezpečne rádioaktívne. Rádioaktívna tavenina mala ale teplotu okolo 2000 stupňov Celzia, takže voda sa pri styku s ňou rozkladala na vodík a kyslík, ktoré vzápätí explodovali.

S evakuáciou obyvateľov z oblasti Černobyľa sa začalo 36 hodín po havárii. V máji 1986 premiestnili všetkých, ktorí žili v okruhu 30 kilometrov okolo elektrárne, čo sa dotklo vyše 110.000 ľudí, vrátane evakuácie takmer päťdesiattisícového mesta Pripiať.

Na začiatku bol ale výbuch v Černobyli, ktorý vyniesol rádioaktívne látky až do výšky jeden a pol kilometra, utajovanou katastrofou. Počiatočné dôkazy, že sa stala veľká jadrová havária, nepriniesli sovietske zdroje, ale pochádzali zo Švédska. Vzdušné prúdy kontaminované výbuchom preleteli niekoľkokrát aj nad územím Československa. Obyvatelia Slovenska boli vystavení vplyvu rádioaktívnych látok v dvoch vlnách - prvé dni i týždne po havárii a počas zimy 1986/1987.

Vyšetrovanie katastrofy v Černobyli oficiálne uzavreli s tým, že pracovníci elektrárne nedodržali potrebné bezpečnostné predpisy, pričom riaditeľ elektrárne a hlavný inžinier boli odsúdení na desať rokov odňatia slobody.

Ukrajinská vláda vyvíja v súčasnosti úsilie, aby sa odstavená Černobyľská atómová elektráreň dostala na zoznam Svetového dedičstva UNESCO. Verí, že to prinesie jednak viac financií, ale aj viac turistov, ktorí navštevujú túto niekdajšiu pýchu sovietskej jadrovej energetiky.